28. jún 2025 znamenal dôležitý zlom v európskom e-commerce, od tohto dňa sa totiž na dotknuté produkty a služby uplatňujú požiadavky European Accessibility Act, teda EAA.
Mnohým majiteľom e-shopov z toho všetkého v prvom rade utkvelo len toľko, že „e-shop musí byť odteraz prístupný“. Regulácia je oveľa zložitejšia: na každú firmu sa nevzťahujú rovnaké predpisy, existujú výnimky, situácia mikropodnikov sa môže líšiť od väčších firiem a nie je jedno ani to, či predávaš spotrebiteľom alebo výlučne obchodným partnerom.
V čom je však už len málo neistoty: digitálna prístupnosť sa nedá vnímať len ako dobre mienené vylepšovanie UX.
Čo v skutočnosti znamená EAA?
EAA harmonizuje požiadavky na prístupnosť určitých produktov a služieb v rámci Európskej únie. Regulácia sa okrem iného vzťahuje na počítače, smartfóny, bankové a dopravné služby, e-knihy a tiež na e-commerce.
Z pohľadu e-shopov je obzvlášť dôležité, že právny predpis definuje e-commerce službu ako elektronickú službu poskytovanú cez webstránku alebo mobilné zariadenie, ktorej cieľom je uzavretie spotrebiteľskej zmluvy. Klasický B2C e-shop obsluhujúci súkromné osoby teda typicky patrí do tohto okruhu.
Musí teda každý e-shop prerobiť svoju stránku?
Nie nevyhnutne. Jedna z najdôležitejších výnimiek sa týka mikropodnikov poskytujúcich služby.
Podľa maďarskej regulácie sa za mikropodnik považuje firma, ktorá zamestnáva menej ako 10 osôb a jej ročný čistý obrat alebo bilančná suma nepresahuje sumu vo forintoch zodpovedajúcu 2 miliónom eur. Takéto firmy poskytujúce služby sú oslobodené od povinností EAA týkajúcich sa prístupnosti služieb, čo môže byť pre mnohé menšie maďarské e-shopy významnou úľavou.
Výnimku si však neoplatí vykladať tak, že tým všetky otázky súvisiace s EAA automaticky schádzajú z programu. Ak firma pôsobí napríklad aj ako výrobca, dovozca alebo distribútor produktu spadajúceho pod smernicu, môžu vzniknúť aj osobitné povinnosti na strane produktov. Preto sa pri e-shope vždy oplatí najprv vyjasniť, v akej pozícii firma pôsobí, komu predáva, aké produkty ponúka a či sú splnené podmienky mikropodniku.
A čo sa stane s výlučne B2B Sellvio e-shopom?
To je obzvlášť zaujímavá otázka. Maďarská regulácia viaže e-commerce službu výslovne na uzavretie spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa definuje ako fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci svojej hospodárskej alebo profesijnej činnosti.
Z toho vyplýva, že situácia e-shopu skutočne obsluhujúceho výlučne firmy sa môže líšiť od klasického spotrebiteľského e-shopu. Pri zmiešanej B2B–B2C prevádzke však už nestačí odvolávať sa na to, že väčšina zákazníkov sú firmy. Ak si z e-shopu môžu objednávať aj súkromné osoby, spotrebiteľský predajný proces treba preskúmať osobitne.
Čo znamená, že e-shop je „prístupný“?
Digitálnu prístupnosť je ľahké zjednodušiť na to, že existuje tlačidlo na väčšiu veľkosť písma, pritom ide o oveľa viac. Netýka sa výlučne nevidiacich alebo slabozrakých používateľov, ale každého, komu je z nejakého dôvodu ťažšie používať e-shop bežným spôsobom.
Môže sem patriť napríklad ten, kto nedokáže používať myš a naviguje klávesnicou, spolieha sa na čítačku obrazovky, ťažko rozlišuje určité farby, má poruchu sluchu, alebo sa jednoducho ťažšie orientuje na príliš komplikovanom rozhraní.
Maďarská regulácia stavia prístupnosť online rozhraní na štyroch základných princípoch: webstránka musí byť vnímateľná, ovládateľná, zrozumiteľná a stabilná. Sleduje veľmi podobnú logiku ako medzinárodne široko používané odporúčania WCAG.
Európska norma EN 301 549 sa vo veľkej miere opiera o požiadavky WCAG 2.1, preto je WCAG 2.1 AA aj dnes dôležitým praktickým referenčným bodom počas projektu sprístupňovania. Tieto dve veci však neradno považovať za úplne totožné: požiadavky EAA a európska norma môžu v určitých oblastiach siahať aj nad rámec predpisov WCAG.
Pri e-shope nie je najkritickejšia úvodná stránka
Z e-commerce hľadiska nie je najdôležitejšou otázkou prístupnosti to, ako dobre sa používa úvodná stránka, ale to, či zákazník dokáže prejsť celým objednávkovým procesom. Maďarská regulácia preto venuje osobitnú pozornosť aj funkciám súvisiacim s identifikáciou, bezpečnosťou a platbou. Tie musia byť rovnako vnímateľné, ovládateľné, zrozumiteľné a stabilné ako zvyšok e-shopu.
Pri kontrole prístupnosti sa preto oplatí prejsť celú zákaznícku cestu: kategória → produktová stránka → košík → prihlásenie alebo nákup bez registrácie → doprava → platba → potvrdenie objednávky.
Ak sa na tejto ceste čo i len jeden kritický krok dá použiť iba myšou, zmizne fokus klávesnice, pole formulára nie je správne pomenované, alebo systém signalizuje chybu výlučne farbou, môže to už znamenať skutočný problém s prístupnosťou. Čiže e-shop sa dá považovať za naozaj dobre použiteľný vtedy, keď sa v ňom dá bezbariérovo nielen prehliadať, ale aj nakupovať.
Významná časť súčasných webov by mala čo zlepšovať
Nedostatky digitálnej prístupnosti nie sú ani zďaleka zriedkavé. Výskum WebAIM Million 2026 skúmal úvodné stránky milióna populárnych webov a automatizovaná kontrola našla na 95,9 % stránok problém poukazujúci na chybu úrovne WCAG 2 A/AA. Na jednej stránke identifikovali v priemere 56,1 chýb prístupnosti. Najčastejšie problémy sa navyše neviazali na špeciálne technické detaily, ale na celkom všedné prvky. Na 83,9 % stránok našli nedostatočný farebný kontrast, na 53,1 % chýbal alternatívny text aspoň jedného obrázka a na 51 % sa vyskytovali nesprávne označené polia formulárov.
Takéto výsledky sa však oplatí správne interpretovať, pretože automatizované testy dokážu rozpoznať len časť problémov s prístupnosťou. To, že e-shop dostane v automatickej kontrole nula chýb, teda ešte neznamená, že sa v praxi dá skutočne bezbariérovo používať.
Čo to všetko znamená pri Sellvio e-shope?
Jednou z najväčších výhod prenajímateľného e-shopového systému je, že obchodník nemusí každý technický prvok vytvárať vlastným vývojom. Sellvio aktuálne ponúka 216 prispôsobiteľných dizajnových variácií, mobilnú optimalizáciu, integrované platobné riešenia, správu obsahu a množstvo externých integrácií, pričom sa dá použiť na B2C aj B2B predaj.
Z hľadiska prístupnosti je však dôležité oddeliť zodpovednosť platformy a obchodníka. Dobre postavený e-shopový systém dokáže centrálne predísť mnohým technickým problémom, ale súlad finálneho e-shopu nezávisí výlučne od systému.
Platforma zodpovedá okrem iného za technické fungovanie šablón, navigácie, formulárov, košíka, checkoutu a ovládacích prvkov vytvorených systémom. Obchodník si však sám vyberá farby, nahráva obrázky, píše produktové popisy, pripravuje bannery, tvorí navigáciu a zapína externé služby. Aj z technicky dobre pripravenej šablóny sa ľahko môže stať ťažko použiteľný e-shop. Stačí k tomu napríklad zvoliť príliš slabý farebný kontrast, zobrazovať dôležité informácie výlučne ako obrázok, alebo používať názvy odkazov, ktoré samy osebe používateľovi nič nehovoria.
Prístupnosť sa preto oplatí riešiť v dvoch vrstvách: na úrovni platformy aj na obsahovo-konfiguračnej úrovni. Len tieto dve spolu dokážu priniesť naozaj dobre použiteľný e-shop.
Pri dizajne e-shopu konverzia a prístupnosť často vyžadujú to isté
Na prvý pohľad je ľahké vnímať prístupnosť ako ďalšiu zákonnú povinnosť, ktorá kladie na plecia obchodníka úlohy navyše. V praxi však existuje mnoho riešení, ktoré súčasne zlepšujú prístupnosť aj nákupný zážitok. Správny farebný kontrast môže byť napríklad základnou pomocou pre slabozrakých používateľov, ale rovnako je výhodou aj pre toho, kto si e-shop prezerá na mobile na ostrom slnku. Veľké, dobre rozpoznateľné tlačidlá sú pre niektorých používateľov nevyhnutné, a popritom zjednodušujú mobilné používanie všetkým.
To isté platí pre prehľadnú štruktúru kategórií, logické nadpisy, jednoznačné chybové hlásenia formulárov a ľahko sledovateľný proces checkoutu. Tieto veci nie sú dôležité len z hľadiska prístupnosti, ale môžu priamo ovplyvniť aj to, aké ľahké je zorientovať sa v e-shope a dokončiť nákup.
Digitálna prístupnosť v mnohých prípadoch nie je samostatným smerom vývoja, ale jednoducho dobré UX – z ktorého profitujú nielen dotknutí používatelia, ale prakticky každý zákazník.
Obzvlášť dávaj pozor na farby
Dizajnové šablóny Sellvia dávajú veľkú slobodu pri tvorbe vizuálnej identity, to však so sebou nesie aj to, že zvolené farby treba skontrolovať aj z hľadiska webového použitia. Odtieň ešte nie je dobrou voľbou pre text alebo tlačidlo len preto, že v logu funguje dobre.
Obzvlášť dôležitý je dostatočný kontrast medzi pozadím a textom a tiež to, aby význam informácie nesprostredkúvala výlučne farba. Chybné pole formulára napríklad nestačí označiť červeným rámikom, oplatí sa pri ňom zobraziť aj jednoznačnú textovú správu, napríklad „Zadaj svoju e-mailovú adresu!“, alebo „Formát zadanej e-mailovej adresy nie je správny.“
To nie je lepšie riešenie len z hľadiska prístupnosti. Jednoznačná spätná väzba znižuje neistotu, uľahčuje opravu chýb a v konečnom dôsledku robí plynulejším aj nákupný proces.
Pri produktových obrázkoch nie je vedľajší ani alternatívny text
Produktový obrázok je v e-shope jedným z najdôležitejších predajných nástrojov, no nie každý zákazník ho vníma rovnako. Pre používateľov čítačiek obrazovky je preto dôležité, aby k podstatným obrázkom patril skutočne informatívny alternatívny text.
Riešenia ako „IMG_45782.jpg“ alebo jednoducho pomenovanie „obrázok“ neposkytujú prakticky žiadnu pomoc. Oveľa užitočnejší je napríklad popis ako: „Čierne dámske kožené členkové čižmy s bočným zipsom.“ Ten stručne, no jednoznačne sprostredkúva informáciu, ktorú obrázok nesie vizuálne.
Alternatívny text navyše nie je výlučne otázkou prístupnosti. Dobre štruktúrovaný, jednoznačne interpretovateľný obsah sa ľahšie spracúva aj vyhľadávačom a iným strojovým systémom. V tomto bode sa stretáva prístupnosť, technické SEO a AI vyhľadateľnosť: dôležitá informácia nech nie je len viditeľná, ale nech sa zobrazuje aj vo forme interpretovateľnej strojom.
Dokážeš dotiahnuť nákup do konca aj klávesnicou?
Na vykonanie jednej z najjednoduchších skúšok prístupnosti nepotrebuješ nič iné: odlož myš a skús svoj e-shop používať výlučne klávesnicou.
Oplatí sa prejsť tou istou cestou, akou by prešiel aj zákazník, a skúmať, či je dostupné menu, či sa dajú otvoriť kategórie, vybrať variant produktu, vložiť produkt do košíka, zmeniť množstvo a potom vybaviť dopravu a platbu. Popritom sleduj aj to, či je vždy jednoznačne viditeľné, ktorý prvok má práve fokus. Ak sa navigácia niekde preruší, tlačidlo nie je dostupné, alebo zmizne označenie fokusu, môže to už signalizovať skutočný problém s použiteľnosťou. Tam, kde sa s klávesnicou zasekneš ty, sa s veľkou pravdepodobnosťou zasekne aj zákazník, ktorý nedokáže používať myš.
Ani externá integrácia nie je „problém niekoho iného“
K fungovaniu moderného e-shopu sa dnes môže pripájať množstvo externých služieb: platobné riešenie, výber odberného miesta, chatbot, systém hodnotení, marketingový popup, správca cookies alebo nejaká individuálna aplikácia. Aj Sellvio ponúka viac ako 70 hotových integrácií okrem iného k platobným, fakturačným, dopravným, chatbotovým a marketingovým systémom.
Z hľadiska prístupnosti však nestačí vychádzať z toho, že dané rozhranie vytvoril externý poskytovateľ. Podľa maďarskej regulácie poskytovateľ zodpovedá za splnenie požiadaviek prístupnosti aj vtedy, ak časť služby zabezpečuje subdodávateľ alebo externý partner. To robí kontrolu externých riešení zabudovaných do nákupného procesu obzvlášť dôležitou. Ani technicky dobre fungujúci e-shop neposkytuje skutočne bezbariérový nákupný zážitok, ak sa napríklad výber odberného miesta alebo rozhranie platby kartou nedá ovládať klávesnicou, ťažko sa interpretuje čítačkou obrazovky, alebo kritické informácie nie sú prístupné.
Prístupnosť sa oplatí skúmať nielen na vlastnom rozhraní e-shopu, ale na každom prvku zabudovanom do celého nákupného procesu.
Čo sa oplatí urobiť teraz ako majiteľ Sellvio e-shopu?
Ako prvé sa oplatí vyjasniť, či sa na tvoju firmu vôbec vzťahujú požiadavky EAA predpísané pre služby. Na to treba preskúmať veľkosť firmy, počet zamestnancov, finančné údaje a tiež to, či predávaš B2C, B2B alebo zmiešane. Ak je e-shop dotknutý, prvým krokom nemusí byť nutne kompletné prepracovanie. Oveľa účelnejšie je začať auditom prístupnosti, ktorý prejde navigáciu, kontrasty, štruktúru nadpisov, alternatívne texty obrázkov, formuláre, prácu s variantmi produktov, navigáciu klávesnicou a tiež fungovanie košíka, checkoutu, platby a externých integrácií.
Automatizované kontroly k tomu poskytujú dobrý východiskový bod, ale samy osebe nestačia. E-shop sa oplatí testovať cez skutočné nákupné procesy, klávesnicou a podľa možnosti aj čítačkou obrazovky.
Potom sa už dá dobre zostaviť poradie vývoja: najprv sa oplatí venovať chybám, ktoré môžu skutočne brániť prehliadaniu, používaniu košíka alebo dokončeniu nákupu.
Dobrý e-shop nepotrebuje samostatnú „bezbariérovú verziu“
Toto je možno jedno z najdôležitejších ponaučení celej regulácie. Ideálnym riešením nie je vytvoriť popri klasickom e-shope niekde samostatnú „bezbariérovú verziu“, ale to, aby bol samotný e-shop dobre použiteľný pre čo najviac ľudí. Dobrý e-commerce systém je rýchly, mobilne optimalizovaný, logicky postavený, ľahko navigovateľný a zrozumiteľný. Sú to tie isté základné princípy, ktoré sú potrebné aj pre bezbariérové fungovanie, preto významná časť vylepšení môže byť užitočná nielen z hľadiska súladu s predpismi, ale môže zlepšiť celý zákaznícky zážitok.
Premyslený projekt sprístupnenia môže priniesť aj jednoduchší checkout, menej nedorozumení, menej chybne zadaných údajov a širší okruh dosiahnuteľných zákazníkov, práve preto sa naň oplatí pozerať nie len ako na náklad vyplývajúci zo zákona, ale ako na zvyšovanie kvality e-shopu.
Aj logika fungovania Sellvia je postavená na tom, aby technické zázemie stavalo medzi obchodníka a zákazníka čo najmenej prekážok. EAA to teraz dopĺňa o ďalšie hľadisko: moderný e-shop je naozaj dobrý vtedy, keď nielen funguje rýchlo a pekne, ale je aj skutočne použiteľný pre čo najviac ľudí.
Právna poznámka: článok slúži na všeobecné informačné účely a nepredstavuje individuálne právne poradenstvo. Na určenie povinností konkrétnej firmy podľa EAA treba osobitne preskúmať jej veľkosť, činnosť, predávané produkty, cieľové trhy a predajný model.