Migrácia e-shopu pôsobí ako technická úloha: treba preniesť produkty, objednávky a obrázky, zapojiť platobné metódy, nastaviť presmerovania a nový systém môže štartovať. V prípade zákazníckych dát však ide o oveľa viac než o jednoduché kopírovanie. Databáza fungujúceho e-shopu môže obsahovať mená, e-mailové adresy, telefónne čísla, fakturačné a dodacie adresy, históriu objednávok, marketingové súhlasy, používateľské účty a autentifikačné údaje. Pri väčšom e-shope to môže znamenať státisíce až milióny údajov.
Ak je ich presun zle zorganizovaný, nemusí dôjsť len k technickej chybe, ale aj k incidentu v oblasti ochrany údajov, čo si nikto neželá.
Z pohľadu GDPR navyše nezáleží len na tom, ako bude fungovať nový e-shop. Aj samotný export, prenos, dočasné uloženie, import a vymazanie starých kópií sú operáciami spracúvania údajov.
GDPR platí aj počas migrácie e-shopu
Existuje základná téza, že pojem spracúvania údajov v GDPR je zámerne široký. Spracúvaním nie je len to, keď e-shop zobrazí meno zákazníka alebo uloží jeho objednávku – spracúvanie prebieha aj vtedy, keď sa databáza skopíruje zo starého systému, nahrá na migračný server, odovzdá vývojárovi, keď sa transformuje dátová štruktúra alebo sa dáta načítajú do nového systému. Z toho vyplýva dôležité praktické pravidlo: majiteľ e-shopu nemôže k migrácii pristupovať, akoby bola výlučne záležitosťou IT dodávateľa.
Ak obchodník určuje, aké zákaznícke dáta a na aký účel spracúva, spravidla zostáva prevádzkovateľom. Vývojár, hostingová firma či poskytovateľ platformy vykonávajúci presun sa na procese zvyčajne zúčastňuje ako sprostredkovateľ.
Podľa usmernení Európskeho výboru pre ochranu údajov musí vzťah prevádzkovateľa a sprostredkovateľa upravovať riadna sprostredkovateľská zmluva. V nej treba okrem iného upraviť predmet, trvanie a účel spracúvania, dotknuté kategórie údajov, povinnosti v oblasti bezpečnosti údajov aj podmienky zapojenia ďalších sprostredkovateľov.
Migračné riziko je veľmi reálne
Aj v Maďarsku už prebehlo konanie dozorného orgánu pre ochranu údajov, ktoré sa týkalo priamo presunu zákazníckej databázy.
Maďarský úrad NAIH v prípade zverejnenom v roku 2025 vyšetroval incident, pri ktorom databáza obsahovala približne 3,6 milióna osobných údajov zhruba 900-tisíc dotknutých osôb. Problém nevznikol tým, že by niekto importoval zlé dáta. Firewall servera sa po reštarte spustil s nesprávnou konfiguráciou a istý čas umožňoval sieťový prístup, ktorý nemal existovať. Chybný stav trval niekoľko dní a došlo aj k neoprávnenému vyťahovaniu dát; dotknuté boli mená, e-mailové adresy, telefónne čísla, adresy bydliska aj čísla bankových účtov.
Treba nový súhlas preto, že prechádzame na nový e-shopový motor?
Spravidla nie. Ak firma prechádza napríklad z jedného e-shopového systému na iný, právny základ spracúvania zákazníckych dát sa tým automaticky nemení. Údaje staršej objednávky e-shop nespracúva preto, lebo zákazník súhlasil, ale preto, lebo sú v danom prípade potrebné na plnenie zmluvy alebo splnenie určitej právnej povinnosti. Výmena technologického systému sama osebe nevyžaduje získanie nového súhlasu.
Iná je situácia, ak sa spolu so zmenou platformy mení aj samotné spracúvanie údajov. Napríklad nový systém začne vykonávať profilovanie, ktoré v predchádzajúcom neexistovalo, alebo zákaznícke dáta začne na vlastné účely používať nová firma. Vtedy už nehovoríme o jednoduchej technickej migrácii. Nanovo treba preskúmať právny základ, účely spracúvania aj informovanie dotknutých osôb.
Podstatou teda nie je, či sa zmenil názov e-shopového motora. Otázka znie, či sa zmenil obsah spracúvania údajov.
Nie je isté, že treba presťahovať všetko
Pred migráciou sa oplatí položiť si zdanlivo jednoduchú otázku: Naozaj sú potrebné všetky dáta, ktoré sa nachádzajú v starom systéme?
V praxi databáza mnohých e-shopov rastie celé roky. Medzitým sa do nej dostanú aj údaje, ktoré už nie sú potrebné; môžu v nej zostať staré dočasné adresy, zastarané technické logy, polia dávno zrušených funkcií, nedokončené importy či marketingové informácie, ktorých účel spracúvania už dávno zanikol.
Ich automatické prenesenie nie je dobrá prax. Zo zásady minimalizácie údajov v GDPR vyplýva, že ďalej sa oplatí preniesť len tie osobné údaje, ktoré sú naozaj potrebné aj v novom systéme. Presun je preto vhodné začať inventúrou dát.
Treba sa pozrieť, aké údaje ukladá súčasný e-shop v zákazníckych účtoch, čo obsahujú objednávky, aké technické logy existujú, aké marketingové súhlasy sa viažu k zákazníkom a aké autentifikačné informácie sa nachádzajú v databáze. Ďalšou otázkou už je len to, čo z toho sa môže dostať do nového systému.
Sťahovať treba aj marketingový súhlas, nielen e-mailovú adresu
Obzvlášť veľa problémov môže spôsobiť newsletterová databáza. E-shopu samo osebe nestačí, aby mal zákazník v novom systéme označenie „prihlásený na odber“. V prípade potreby treba vedieť preukázať aj to, kedy a za akých okolností bol súhlas udelený. Dobre vedený systém preto neukladá len e-mailovú adresu. Zachovať sa môže čas súhlasu, jeho zdroj a ďalšie informácie, ktoré neskôr pomôžu preukázať jeho zákonnosť.
To isté platí pre odhlásenie. Vyslovene nepríjemná situácia môže nastať, ak po presune e-shopu začne časť predtým odhlásených zákazníkov opäť dostávať marketingové e-maily, pretože do nového systému sa preniesli len aktívne e-mailové adresy, ale zákazy nie.
Pri migrácii je teda informácia „nechce marketing“ minimálne rovnako dôležitá ako samotná adresa.
Heslo nie je pole, ktoré sa dá jednoducho skopírovať
Jednou z najcitlivejších technických otázok presunov e-shopov je nakladanie s používateľskými heslami.
V modernom systéme sa heslo nesmie ukladať v čitateľnej podobe. V ideálnom prípade ani samotný prevádzkovateľ e-shopu nevie povedať, aké heslo daný používateľ používa. Systém namiesto toho ukladá hash hesla. Keď sa používateľ prihlási, zo zadaného hesla sa rovnakým matematickým postupom vytvorí overiteľná hodnota, ktorá sa porovná s hodnotou uloženou v databáze. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako technický detail, pri migrácii má však rozhodujúci význam.
Ak niekto povie, že „vyexportujeme staré heslá a nahráme ich do nového e-shopu“, môžeme tušiť nedorozumenie – ak totiž hovoríme o skutočných, čitateľných heslách, ide o vážny bezpečnostný problém!
Nie každý hash hesla sa dá preniesť bez problémov
Ideálny prípad je, keď nový systém dokáže pracovať s formátom hashov hesiel, ktorý používal starý e-shop. Vtedy sa dá migrovať samotný hash a zákazník sa po presune prihlási tým istým heslom. Na to treba presne poznať fungovanie predchádzajúceho systému.
Ak nová platforma starý systém nepodporuje, hashe sa spravidla nedajú jednoducho „prekonvertovať“. Ich podstatou je práve to, aby sa pôvodné heslo nedalo spätne rozlúštiť.
V takom prípade je často čistejším a bezpečnejším riešením presunúť zákaznícke účty tak, že pri prvom prihlásení požiadame používateľa o obnovenie hesla. Z pohľadu používateľskej skúsenosti to nie je dokonalé, z bezpečnostnej stránky je to však lepšie rozhodnutie, než roky udržiavať pri živote zastarané riešenie správy hesiel len preto, aby sme nemuseli pýtať nové heslo.
Hoci to, čo je tu opísané, môže pôsobiť hrozivo, migrácia medzi e-shopovými systémami sa po správnom zmapovaní dá vykonať bezpečne; ak by sa objavili akékoľvek pochybnosti, požiadaj o pomoc tím Sellvio!